Napadlo by mi hocičo,ale...

Autor: Dominika Jankóšiková | 26.4.2013 o 19:43 | (upravené 26.4.2013 o 21:00) Karma článku: 9,25 | Prečítané:  821x

Tento týždeň bol zaujímavý. Po jedenáctich rokoch som sa korčuľovala, zahrali sme si streetball ako dakedy a zúčastnila som sa detskej omše, čo ma dostalo asi najviac zo všetkého.

Keď mi kamarát povedal, že mám ísť s ním, že pôjdeme na omšu, tak som si povedala, že určite nie. Nie, že by som nebola veriaca, ale nie som fanaticky veriaca, že by som mala potrebu chodiť do kostola v piatok. Ale keďže som ho už dávno nevidela a povedal, že budeme počúvať detičky ako si spievajú a potom pôjdeme na detskú omšu, tak ma nakoniec zlomil.

Prišli sme do záhrady miestnej františkánskej fary vo Fiľakove a hneď nás vítal brat Filip. "Pozdrav sa mu, pochválený buď Ježiš Kristus." hovorí mi Kony. "Pochválený buď Ježiš Kristus." povieme naraz. "Naveky amen." odpovedal nám a mne sa predstavil. Sympatický. Hneď na to nám hovorí o tom, že v lete ideme žiť. Zaujímavé počuť takúto vetu od farára. Sympatický.

Pridávame sa ku kŕdľu už spievajúcich detí, ktorým hrá učiteľ náboženstva na gitaru. Krásny pohľad. Väčšinou baby obkolesujúce stolík v altánku pred farou, pretože chalani sa držali bokom a riešili ich "chlapské záležitosti". Dievčatká a chlapci s rôznou farbou a strihom vlasov, rôzne farby hlasov, s okuliarmi, bez, v šatočkách, v rifliach, v legínach, v tričku... No všetky s rovnakým zábleskom v tých krásnych detských očkách. Plamienok detskej hravosti, pokory, radosti, že si môžu bezstarostne spievať so svojimi kamarátmi, že sú takto všetky pokope, keď je vonku tak krásne. Vlastne som v ich očkách videla, to čo nám "veľkým" chýba. Nedokážem to pomenovať, no je to niečo, čo v očiach dospelého človeka nájdete len zriedka.

Keď si deti všimli, že sa aj nám začali páčiť ich pesničky, tak nám jedno dievčatko požičalo spevník a už sme si šli svoje. Spievali sme ako odušu. Robilo to dobre, povedala by som, že to navracalo pokoj do duše.

Potom sme sa presunuli do kostola. Už dávno som tam nebola, vlastne od Polnočnej omše. Milujem náš kostol. Tie fresky ma vždy dokážu očariť, hoci by už potrebovali zreštaurovať. Tieto fresky však dnes dostávali iný rozmer, vďaka prechádzajúcim veľkým farebným oblúkovým oknám, cez ktoré prechádzali slnečné lúče. Tieto dávali zase nové farby tmavým freskám a dávali mi väčšiu možnosť na popustenie fantázie.

Ešte krajší pohľad bol na všetky tie spievajúce deťúrence pred nami. Spievali, chodili čítať z Písma svätého, čo bolo strašne milé, pretože na to ledva dočiahli a z toho stresu sa im nedarilo čítať prinule. No rozkošné.

Pomodlili sme sa, spytovali sme si svedomie, podali sme si ruky na znak pokoja a odchádzali sme z kostola takí "čistí".

No napadlo by mi hocičo, ale že dnes budem na detskej omši, to určite nie. A na záver sa teda určite hodí verš z jednej pesničky "Z tej radosti chcem spievať a tlieskať Pánovi."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?