Leto u nás, leto vo Fiľakove

Autor: Dominika Jankóšiková | 6.7.2013 o 13:15 | (upravené 13.1.2014 o 21:24) Karma článku: 7,84 | Prečítané:  855x

Dnes je teplo. Obliekam si len tielko, kraťasy, na nohy si dávam sandálky. Na hlavu si dávam najväčšie slnečné okuliare aké doma mám a vyrážam si povybavovať veci do mesta. V ušiach mi hrá funky, ako stvorené do tohto nášho "sveta".

Prechádzam popri vedľajšom činžiaku, v ktorom žije asi najviac neplatičov, ktorí sú samozrejme všetci vonku a opaľujú sa a sledujú svoj rajón, proste majú všetko pod palcom. Popri tomto činžiaku sa mi prechádza dosť ťažko, keďže 1 a pol metra chodníka, ktorý má byť voľný je však zaprataný tými najluxusnejšími autami. Paradox? Nie, krutá realita. Nikto ju nerieši. Ani strážci zákona. Proste nikto.

Idem ďalej, zdravia sa mi prevažne obyvatelia tmavšej plati. Zdravia sa mi prevažne takí, ktorích ani nepoznám. Zdravia sa mi a som aj rada. Lepšie ako keby na mňa mali pľuť.

Snažím sa prejsť cez cestu a ako správny občan idem cez priechod. Keďže sa bojím o svoj život, lebo vodiči v našom meste iste idú predpísanou rýchlosťou, radšej si počkám kým všetky blížiace sa autá prejdú. Samozrejme, že nikomu ani len nenapadne, že by mohol zastať a pustiť ma.

Prechádzam popri polorozpadnutých domoch, kde býva asi 40 ľudí alebo ak chcete 3 rodiny, menšie. Oficálne tam však býva možno 12 z nich.

Oukey. Som v centre. V centre mesta. V centre diania. V centre všetkých zhýralostí a kšeftovania. V centre, kde sa jazdí výlučne pomaly avšak nie kvôli predpisom (však kto by to tu aj kontoloval?). Pomaly sa tu jazdí aby ťa kazdý videl, aby si ty videl každého a aby si mal "loket z vonka", hlavne to. A ešte hudba, musí ti to riadne hučať, inak sa nerátaš. V centre kde nájdete krčmu a vedľa nej herňu, vedľa herni herňu a vedľa nej krčmu, ktorá je vlastne tiež vedľa krčmy.

Oproti mne sa valí náš metlobalový tým alebo ak chcete skupina žien a mužov z aktivačných prác. Aždy sa pekne dajú do nejakej menšej skupinky, taká bežná formácia predstavuje tak 8 až 10 ľudí. Niekedy sú v skupine aj deti, mačky a psy. Však v skupine ti rýchlejšie ujde čas, však i tak nemáš čo robiť. Prístroje ako metly, krompáče a lopaty, ktoré so sebou poslušne vláčia používajú len výnimočne. Podľa môjho doterajšieho preskumu, najlepšie sa opiera práve o metlu. Idú pomaly, však sa nikde neponáhľajú. A idú ťažkopádne, však je horúco alebo po našom "jaj de meleg van".

Práve ma obiehajú kamaráti, vytrubujú a jeden skoro vypadol z okna. Musím sa zasmiať, blbci, ale milí. Pokračujem ďalej v rytme toho najlepšieho od Kool & the Gang a v duchu si pochvaľujem svoj výber, snáď som si lepšie ani vybrať nemohla. Prechádzam popri prvom čínskom obchode, popri druhom čínskom obchode, popri treťom a yes, konečne! Konečne, konečne som dorazila tam kam som chcela, do banky. Hneď pri vchode ma milo vítajú, milo po maďarsky. No nič, vybavím čo potrebujem a mizím.

Asi 4 kroky od banky na mňa vybehne nízka ženská. V ruke čierna igelitka. "Slešna nechceš šlapky, kraťasy, nohavice...Značkový!" Pekne poďakujem a mizím.

Zasúvam sluchatka naspäť do uší popri tom ako prechádzam popri zmrzline, pred ktorou sedia nadrozmerní občania. Ich rozmery ešte viac zvýrazňujú obtiahnuté tričká a polokošele. Všetko značkové, bez toho to nejde. Nadrozmerní občania tmavšej pleti so zlatými reťazami na krku. Odlíšiť ich možno len podľa veľkosti prívesku s panenkou Máriou. Obchádzam ďalší čínsky obchod.

Dostávam sa na ďalšie sídlisko. Nezainteresovaným by sa možno zdalo, že sa tu ľudia predbiehajú v tom, kto bude mať staršií model známej značky. Omyl a domáci vedia, že sa jedná o jednu rodinu. Prečo? no lebo medveď. A tak sa pousmejem a idem ďalej.

A tak sa pristavujem pri kamarátoch a známych, ktorí šantia v našom slávnom skejtparku. Je tu podstatne menej ľudí ako cez školský víkend, tí uvedomelí si radšej našli prácu. Vymeníme pár noviniek a kedže nechcem dostať úpal poberám sa domov. Vchádzam do nášho slávneho renovovaného parku. Obchádzam tisíc lavičiek a asi toľko isto "mramorových" kociek,  na ktorých funkciu sme doteraz neprišli. Ale dobre sa na ne vykladajú nohy, fľašky, čipsy a niektorým tieto kocky slúžia na rozvoj kreativity a jednoducho ich skrášlia svojimi menami a expresívnimi slovami, zväčša v maďarčine, respektíve v nejakej z nej odnoží. Treba však vyzdvihnúť nový chodník, áno, to je lahoda. A nezabudnime na šanáctisíc lámp. Po tme je to čistá Amerika a ani úchylákov toľko neni.

Vychádzam z parku a dostávam sa naspäť na svoje sídlisko a zase sa mi zdravia, tmavší a cudzí, ale však lepšie ako by mali po mne pľuť...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?